Deň v Ríme
O starovekom Ríme vieme oveľa viac ako o Egypte. Máme množstvo písomných a hmotných prameňov z rôznych podôb Ríma. Okrem bežného dňa si predstavíme aj rímsky fastfood a ďalšie zaujímavosti.

Čo chápeme pod pojmom "Staroveký Rím"
Pri výklade dejín starovekého Ríma musíme najprv pochopiť kedy a čo to vlastne bolo.
Staroveký Rím označuje obdobie od vzniku Rímskeho kráľovstva po zánik Západorímskej ríše. Podľa povesti bol Rím založený ako kráľovstvo bratmi Romulom a Rémom v 753 p.n.l. na Apeninskom polostrove. Obdobie kráľovstva trvalo do 509 p.n.l. keď syn kráľa zneužil Lucretiu čo vyústilo do štátneho prevratu.
Prevratom sa z kráľovstva stala republika, ktorej vlajku máte naľavo. Republika si prešla viacerými premenami od viac demokratického zriadenia po dva triumviráty a vládu Caesara.
Republika trvala do roku 27 p.n.l. keď sa pod vládou Octavia Augusta zmenila na cisarstvo, Rímsku ríšu. Neskôr sa ríša rozdelila na Západo a Východorímsku ríšu. Západorímska ríša zanikla v roku 476 pri bojoch s barbarskými kmeňmi.
Odkaz Rímskej ríše však pokračoval celým stredovekom a novovekom. Dokonca dnes sa štáty sporia o to, kto je pravým pokračovateľom Rímskej ríše. Za jeden z pokračovateľských štátov sa považuje napríklad Rusko.
Domy a Rímske paneláky
V Rímskej republike existovalo viacero typov domov, ktoré sa prirodzene odvíjali od majetku občana.

Insulae boli "predchodcovia panelákov". Bol to typ apartmánovej budovy, kde bývali plebejci, teda bežný občania. Priestory aj zariadenie bytu bolo veľmi skromné, ale mali napríklad vodovod a kanalizáciu. Kuchyne väčšinou nemali a obyvatelia si teda museli jedlo kupovať, prípadne za poplatok nechať upiecť v miestach na to určených.

Domus bol typ mestského domu majetnejších Rímanov. Rodiny, ktoré vlastnili tieto domy mali zvyčajne aj svoje vidiecke sídlo, ktoré bolo väčšie a krajšie zdobené. Domus bol priestranný, mal veľa miestností, napríklad aj vlastnú kuchyňu a jedáleň.

Villa bolo vidiecke sídlo rímskej elity. Niektoré mali vlastné kúpele, jazierka, mozajky a rôzne iné vymoženosti.
Práca pekára
Ako sme si už povedali, väčšina Rímanov doma nemala kuchyňu a jedlo si kupovali z pekární a iných obchodov. Práca pekára preto bola životne dôležitá.
Podobne ako pekárne dnes, práca pekárov sa začala už skoro ráno pred východom slnka. Pekár Bellicus už o tretej hodine ráno prevzal obilie od povozníka a pustil sa do práce.
Bellicus predá najviac chleba pre plebs - bežnýčh, často chudobných ľudí. Najlacnejší chlieb bol celozrnný tmavý a najlacnejší biely. Je zaujímavé, že dnes je to práve naopak. Ceny si ale nemohol stanoviť sám Bellicus. Ako každý rímsky pekár, bol členom cechu pekárov. To malo svoje výhody aj nevýhody. Napríklad každý pekár mal rovnakú cenu chleba, nezáležiac od kvality. To mohlo byť problémom, keď bolo múky nedostatok. Ak sa chcel mať v takých časoch Bellicus dobre, tajne do múky miešal kriedu, či rozdrvené kosti.
Veľa Rímanov dostalo obilie na prídel, tie však vystačia možno na dva bochníky chleba denne. Tento prídel potom vymenili u pekára za chleba.
Okrem pečenia si musel pekár obilie aj pomlieť v žarnove. Našťastie pre Bellica, mal doma somára, ktorého zapriahol do žarnova a tak sa nemusel fyzicky namáhať.
Keď mal cesto vymiesené a vykvasené, začal nakladať pec a neskôr čakať na hladných Rˇimanov.
Práca Gladiátora
Napriek tomu, čo si väčšina ľudí o gladiátoroch myslí, nie všetci boli väzni. Gladiátorom sa mohol stať hocikto, kto navštevoval gladiátorskú školu. Tréner gladiátorov sa nazýval Lanista. Budúci gladiátori mu museli zložiť prísahu. Aj Sergius prisahal "Nechám sa spáliť, zviazať a zbiť. Možno zomriem na ostrí meča."
Jeho boje prebiehali v Koloseu. Okrem gladiátorov tu prebiehali aj boje so zvieratami a niekedy aj námorné bitky. Celá aréna sa zaplavila a bojovníci zápasili na veľkých lodiach. Diali sa tu aj mnohé zverstvá, najmä proti kresťanom.
Existovalo viac typov gladiátorov. Tieto typy sa odvíjali od ich zbroje. Napríklad Sergius bol murmillo - mal legionársky štít, meč a časti zbroje. Bol teda jedným z najlepšie vyzbrojených gladiátorov. Lepšia trieda gladiátorov bol už len retiarius, ktorý mal trojzubec a sieť.
Sergius dostane zaplatené za zápasy a výhru. Má viac peňazí ako bežný Ríman, ale priemerný život gladiátora je menej ako 30 rokov. Keďže nemá remeslo a učil sa len v gladiátorskej škole, nemá si nájsť akú inú prácu a tak len bojuje, kým nezomrie.